Skip Navigation Links
Skip Navigation Links
 
Login

Viktor Polóny

Napísať tu o Viktorovi dáke suchopárne dáta, kedy sa narodil a kde žil a tak podobne, alebo nebodaj plané frázy, aký to bol velikán a čo všetko dobré vykonal, by bola škoda. Tým, ktorí ho nestihli spoznať osobne, prezradím, že bol "náš", bol medzi mladými doma, a mal viac zmyslu pre humor (aj ten čierny veru!), viac energie a iskry, ako mala väčšina mladých v našom veku.

..takto si ho pamätám: šibalský úsmev, vysmiate oči (2008, u nás)

A mali sme ho naozaj radi - a chýba nám :-(.. Sedával v kostole vždy v prvej polovici vzadu napravo, dodnes ho tam s manželkou "vidíme", ako sa jeho biela vráskavá hlava skláňa k modlitbe..

..potichu, vzadu, nenápadný, no vždy tam až do poslednej chvíle: na svätej omši (2009, Slovenská Katolícka Misia v Zurichu)

Ako si ho nejeden z nás pamätá? - ako kamaráta, priateľa, starého otca. Viktora som prvý raz stretol v roku 2000, keď ma k nemu zaviedol jeden kamoš z misie. Už som vtedy o ňom všeličo pútavé počul, takže som bol nachystaný na starecky múdreho človeka, ktorý vie o živote vo svojich osemdesiatych rokov už kdečo. Moje prekvapenie bolo však veľké, keď sme si potriasli rukou a Viktor vôbec nepôsobil ako stará kniha o živote, ale skôr ako 20-ročný potmehút :-). Keďže alkohol nepijem ani len v prípitkovej podobe, lámal si cvhíľu hlavu, ako si po chlapsky potykáme; navrhol som kakao a Viktor sa zachechtal tým svojím odzbrojujúcim šibalským spôsobom, pri ktorom som vždy pookrial ešte toľké roky neskôr.

Povestné boli aj jeho hádanky: či to už bol zápalkový hlavolam, alebo matematický chyták: Viktor pridal úvod typu "človeče, ja viem, že ty si náramne inteligentný, a tak ťa nechcem uraziť takouto banálnou hádankou" - a človek už vedel, že nemá šancu to vyriešiť najbližších niekoľko dní; Viktorovi žiarili oči, ako sa človek márne pokúšal rozlúskať nový zapeklitý chyták a pri tom ešte musieť počúvať "úprimné slová" ako "človeče, vidno, že si dnes veľmi unavený, ináč by si to už dávno mal, prepáč, že som ťa nenechal odpočinúť si po namáhavom týždni" a podobne ;-).

..Viktorove hádanky mi neraz dali zabrať (2002, u Viktora)

Viktor pomohol toľkým z nás - bol darom už tým, že vôbec bol. Nie, nebol "svätý", vedeli sme sa aj pohnevať a udobriť, priznať vinu a potriasť ruku. Bol hlavne veľmi ľudský, čo pramenilo z jeho hlbokej dôvery k Bohu - tu je kúsok z nášho telefonátu, keď Viktor vraví, ako mu Pán Boh vždy zas a zas pomohol a Viktor nemusel ani nič spraviť, Boh sa postaral. Žil svojmu kresťanskému ideálu a vždy vedel, kade má kráčať a na cestu sa vždy zasa vrátiť, keď sa zdalo, že by mala viesť inokade.

..oslava Viktorových narodenín (2006, u nás)

Boli sme jeho "deti a rodina", ako nám s láskavým úsmevom neraz prízvukoval. Pre osobnú tragédiu prežil svoj život sám. Do zahraničia emigroval cez Rakúsko, kde jeho osud stál na jedinom Šilingu, ktorý mu na prechod do zahraničia chýbal - a ktorý mu colník v kritickej chvíli daroval. Viktor ho so slzami v očiach chytil za ruku a sľúbil, že ten osudový Šiling nepremárni, ale zúročí. Nemal nič, len svoj kabát a vieru v Boha, ako mi rozprával. "Andy, ja som začínal tri razy v živote úplne od nuly - ale Boh bol vždy so mnou".

..grilovačka (2005, u nás)

Keď sme u neho trávili s manželkou jeho posledné Vianoce v roku 2008, bol už telesne veľmi slabý, no duchom mladý ako vždy. Spomínal, hodnotil.. "Andy, ani Frank by som nedal za to, aby som zmiernil utrpenie z minulosti. Človeče, dnes sa počíta len sláva, krása, úspech - a čo z toho? Krása? NULLLLA. Úspech? NULLLLLA. Peniaze? NULLLLA." - pri kažodm "NULLLLA" kreslil do vzduchu malíčkom pomaly nulu - ".. ale daj pred to jednotku, a máš stovky a tisíce a milióny; a tá Jednotka, to je Boh, lebo len on dáva veciam pravý zmysel, potom všetko správne v živote použijeme."

..Viktorove posledné Vianoce (2008, u Viktora)

Vďaka aj Vám, ktorí ste pri Viktorovi stáli až do konca; skutočných priateľov veľa nemáme, no Viktor ich niekoľko mal, v chorobe, nemocnici i pri smrteľnej posteli.

..rozlúčka nad parkoviskom (2002, u Viktora)

..dovidenia, Viktor!