Skip Navigation Links
Skip Navigation LinksZo Slovenska ~ O vnadnom Tescu
 
Login
Skip Navigation Links
e-zine Alpacajt
Zo Švajčiarska Expand Zo Švajčiarska
Praktické informácie Expand Praktické informácie
Zo Slovenska Expand Zo Slovenska
Rôzne Expand Rôzne
Napísali nám Expand Napísali nám

Skip Navigation LinksO vnadnom Tescu

autor: andy
dátum: 28. októbra 2006

O prsatom Tescu a iných veciach,

ktoré sa nám zdajú byť normálne, je treba aspoň raz za čas zrozumiteľne povedať, že až tak celkom normálne nie sú:


Nie žeby tá predimenzovaná baba nebola pekná, ale človek by ju v podprsenke a pančuchách čakal asi inde, než v centre Bratislavy na Tescu, kde prekrýva temer polovicu steny nákupného centra. "Pre váš zážitok", aká hlboká to myšlienka. Len jeden nevie, čo tým autor vlastne presne myslí: dať si babu a za tým tú kávičku? Alebo tú kávičku a potom babu? Alebo žeby v dnešnej dobe, keď sa vydávajú muži a ženia ženy, deti niekoľkých ockov majú, a či len dvoch ockov alebo len dve mamičky, sa nájde primálo tých, čo si tú kávičku pri pančuškovej babe až tak nevšimnú? Dobehla nás matička príroda, alebo tým firmám načisto preskakuje a my sme si na to len zvykli dáko, a idúcky po centre staručkej Bratislavy podvedome filtrujeme fakt, že nám popri starých dobrých Tesco hodinách nad hlavou visia prsia "pre náš zážitok".

Prečo sa snažíme vyzerať inak, akí sme.. Stačí sa pozrieť dolu, popod tie vnady, na bežných ľudí. Všimli ste si ich vôbec? Tak si všimnite teraz aspoň: je tam totiž jedna pani vo fialovej bunde, presne pod pančuškovým lýtkom ide ďalšia pani v tmavom kabáte a klobúku, a tam, kde autor reklamy žiaľ vynechal sedaciu časť "nášho zážitku", sedí na zemi jeden pán a čistí výklad. Obyčajní ľudia, "človek milión", ako sme to kedysi analyzovali na gymnáziu. Každý s minimálnou dávkou zmyslu pre harmóniu, snáď cíti, že to tam proste NEPASUJE. Reklamné agentúry si to dnes akosi zľahčujú - baba by komplet pasovala na vlasový šampón, na všadeprítomnú reklamu o vložkách, a samozrejme na striptízové podniky, na ktoré nás upozorňujú od hranice s Rakúskom až po centrum Bratislavy; ale asi by dobre zapasovala aj na reklamu na auto-lízing, väčšia pakáreň ako kávička by to azda nebola.

O reklame premýšľajúc prechádzam ďalej Poštovou, kde som si kedysi túžobne obzeral fotovýbavu značiek ako Sokol a Zenit, a kam som si chodil dopĺňať chemikálie ako negatívnu vývojku R-09, filmový kúpeľ F-905 alebo krásne kresliacu pozitívnu R-07. Fotil som hodne už na základnej, obmedzovala ma iba ak cena čiernobielych filmov Orwo-21, ktorých som vyfotil kvantá mojou plne manuálnou Beirette-35 za neuveriteľných 300 Kčs, na ktoré mi rodičia na moje narodeniny kedysi dávno nasporili.

Už by som bol temer usmievajúc sa zabudol, čo by som bol dal za lepší aparát, keď ma tu odrazu na rohu s Obchodnou vráti do reality slonský pútač o švajčiarskom dôchodku a pripomína mi, že do Winterthuru neraz skočíme s manželkou k známym na pokec - slovom, "Cítiť priaznivý vietor, kedykoľvek chcem":


Idúcky ďalej, prechádzam po Obchodnej, a ako toľké roky kedysi, nasávam aj dnes pocit spokojného hemženia sa toľkých hundrajúcich si ľudí; ulica sa hodne zmenila, dačo vylepšili, dačo domrvili. Rozvoniavajúce okienko na čerstvé pirohy ešte stále láka, a rámovanie obrazov, kde som ako decko cupkal s nejedným mojím foto-výtvorom, aby sa z čierno-bielej fotografie, neuveriteľne prácne vytvorenej vo veľkosti 18x24, obraz stal.

Konča ulice je skvost, ktorý ma už neraz pri návšteve Slovenska riadne iritoval a o tento skvost sa s Vami chcem teraz podeliť: schizofrenická reklama o haluškách, o internete, o Slovákoch a o pive. Po tej pančuškáčke na Tescu je to ďalší skvost, ktorý mi dáva nádej, že keď raz azda zabudnem ako vyrábať software a všetko okolo toho, keď mi načisto preskočí a nebudem viac schopný kreatívne tvoriť, keď ma už ani len na úrade práce evidovať chcieť nebudú - potom ešte stále môžem dobre zarábať vyrábaním reklám na Slovensku.

Najprv si pozrite pohľad z ulice na to pivné dielo - samotný domček je chudáčik fakt milučký, normálne si ho viem predstaviť, ako tam kedysi bývala dáka zámožná rodinka a dolu azda parkoval koč s konským záprahom. Možno to bolo trocha inak, azda by nám to vedel prezradiť dáky staropamätník blavácky. Ale zrejme domček nezdobila reklama na baču a internet a halušky, ktoré chcú byť natoľko "kúl", až je z toho človeku normálne zle. No a že "slovenská krčma" je dnes prekrstená na "pub", to "určite" docenia najmä pivné hlavy:


..ta-dáá, nasleduje priblížený detail na reklamu:


No čo poviete, nie je to náramne hnusné? Nechutné, popletené, naduté, zle vymyslené, päsť na oko. Dobový bača a ovečky - dobrá myšlienka, pekný záber. Ale čo tie debilné nápisy k tomu - aké "chlapče", aké "halušky a internet"? Čo to má vôbec s internetom, okrem toho, že si zrejme dakde v pivnom smrade môžete zasurfovať po webe a dláviť pri tom pivo s haluškami. Kam si má dať "chlapče" ten internet? K tým haluškám? Alebo ku pivu asi - čo tak pol-litráčik dvanástky, hneď je "šecko oukej alright" v "pube"; surfujete jak namydlení, stránky sa len tak mihajú, už nechcete ani tie halušky, nevnímate oblaky dymu a bľabotanie ďalších promilových internet expertov.

Keby som mal vybrať len jeden jediný reprezentatívny záber, ktorým by som opísal moju nechuť k tomu, o čo sa na Slovensku vo veľkom snažia, čo vyznieva primitívne nechutne, a pre čo mám tak často nejasný pocit, že "byť na Obchodnej" dnes už nie je také, ako si to pamätá nejeden z nás, asi by som vybral práve tento haluško-pivo-bačo-ovečko-internetový šmejďácky pokus kráčať s dobou, byť "in".

Kráčam ďalej až po námestie známe ako "Kolárko", zabočím hore smerom ku Hviezde, kde ako kedysi chcem počkať "troplák" 215-ku, ktorá by ma zaviezla až pred dom, kde som vyrastal a kde dodnes v spojitosti so Slovenskom platí pojem "doma". Ako tak idem, míňam ďalší domček, ktorý nám jemne pripomína, že sa blíži sviatok svätého Valentína. Že svätý Valentín bol kňaz a sobášil snúbenecké páry potajomky proti vôli cisára, ktorý chcel zabezpečiť Rímu dostatok vojakov, a že kňazovi Valentínovi napokon pre jeho skutky sťali hlavu, to sa z oznamu o láske akosi nedozvieme. Zato nás však pod červenou hviezdou pozývajú na "Valentínsku párty", "Sex on the beach" za 69 Sk aj so striptízom. Slovom: dokonalá oslava hlbokej lásky a spomienky na svätého Valentína:


..pohľad trocha bližšie:


..a ešte detail oznamu na počesť láske:



Nerozumiem presne, čo sa žiaľ aj naším krajanom doma v hlavách porobilo, že si takto zhovadzujú svoje životné prostredie. Reklama zrejme sype viac, než dáke sentimentálne pletky o estetike a harmónii. Ale i tak by mal dakto vziať rozum do hrsti a zamyslieť sa nad tým, ako sa svetu prezentujeme, čo učíme náš dorast a koľký humus musíme denne flegmaticky ignorovať, až sa nám zdá byť neodmysliteľnou súčasťou každodenného života. Ale nie je, vážení, ten humus nie je normálny, je len žiaľ štátom umožnený a nami tolerovaný.

Takže, ako nám to v centre hlavného mesta Slovenska poradia: "pre váš zážitok" s prsatou babou pri kávičke, "cíťte priaznivý vietor" a myslite na svoj "švajčiarsky dôchodok", nezabúdajte papať halušky s pivom počas surfovania webu a na svätého Valentína rozhodne navštívte striptíz bar. Alebo sa na tie všetky "halušky" vykašlime, ale VEDOME, aby sme z toho celkom nezblbli.
Články uvedených autorov sú chránené autorskými právami a bez výslovného písomného súhlasu ich pôvodných autorov je ich ďalšie publikovanie v akejkoľvek podobe ZAKÁZANÉ