Skip Navigation Links
Skip Navigation LinksZo Slovenska ~ Byt či nebyt?
 
Login
Skip Navigation Links
e-zine Alpacajt
Zo Švajčiarska Expand Zo Švajčiarska
Praktické informácie Expand Praktické informácie
Zo Slovenska Expand Zo Slovenska
Rôzne Expand Rôzne
Napísali nám Expand Napísali nám

Skip Navigation LinksByt či nebyt?

autor: andy
dátum: 05. mája 2005

Už Vás niekedy napadlo žiť V Bratislave? Mňa to už kedysi celkom dávno napadlo.. Vzal som si raz Avízo a začal snívať o streche nad hlavou. Bytov bolo už vtedy habadej, ale v cene mali trocha viac núl, než som pokladal za zdravé. Bol som úprimne odhodlaný zhromažďovať všetky tie nuly a začal šetriť.. Mám na mysli poriadne šetriť, nie len tak trocha strkať do prasiatka, keď človeku napadne.

Ako správny slovenský študent denného štúdia, začal som pracovať ako a kde sa dalo. Popri škole sa také čosi stíha výborne, stačí vstávať o dáku tú hodinku skôr a od klienta sa vracať neskoro v noci, keď už človek dávno zabudne, že medzi tým hopkal ako študent medzi prednáškami a cvikami.

K mojim osudovým krokom patrila aj prílišná zvedavosť na služby PSS (neviete, čo to je? No predsa prvá stavebná sporiteľňa), ktorá mi ochotne pomohla zainvestovať moje tvrdé slovenské menové nuly do ďalekej budúcnosti. Ako usilovný študent som mal už po pár rokoch v PSS prasiatku toľko núl, koľko stála garzónka na 11-tom poschodí v Petržalke dva roky pred tým, než som sporiť začal..

Žiaľ a či skôr chvalabohu, do betónovej džungle za Dunajom, medzi skinhedov a ich obete, som sa nedosporil. Koleso dejín sa točilo pomalšie než inflácia v srdci Európy a ja som bol po rokoch sporenia temer na začiatku. Písali sa roky pána porevolučné, bratia Česi nám už nebránili plnou parou budovať našu krásnu vlasť a do vlády sme si ešte nezvolili bratov Maďarov.

A tu mi na pomoc prišiel ujo obchodný cestujúci PSS, aj s kufríkom, až ku nám domov došiel dokonca. Situáciu odborne posúdil a ponúkol mi skvelé riešenie: treba ešte viac sporiť! To je ono! Zdvihli sme teda cieľovú sumu na jeden milión. Že som za to rozhodnutie zaplatil len desať tisíc tvrdých slovenských, som správne pochopil až pri najbližšom výpise z účtu z prasiatka v PSS. Priemerný plat na Slovensku bol onoho času okolo sedem tisíc, takže pre mňa študenta malina.

Musím povedať, že sa mi snažili niektorí financií znalí ľudia vtedy pomôcť. Na Slovensku boli možnosti nevídané, stačilo zrušiť moje PraSSiatko a smelo zarábať dvadsať percentné úroky. Stačilo vedieť, ako na to. Lenže ja som nevedel ako na to. A veril som na sporenie. Blažení chudobní na duchu..

Ako šli roky a spomienky zastierali vlny devalvácie, inflácie, privatizácie a kadečoho iného, dosiahol som magické hodnotiace číslo 62, keď je možné začať čerpať pôžičku. Blažene usmiaty som sa vybral do pobočky PSS povyzvedať sa, ako si môžem požičať na jednoizbovú petržalskú garzónku, ktorá sa po piatich rokoch vyšvihla z dákych dvesto tisíc na vyše milióna. Teta v PSS sa na mňa súcitne usmievala a vysvetlila mi, že si nič nemôžem požičať, pretože požičiava sa len takým, čo už majú dáky ten domček alebo aspoň ten melónik pokope. Ja som nemal ani domček ani melón a to mi tá teta dokonca aj verila, vraj som nie prvý ani posledný, čo si požičať nemôže, lebo si požičiava lebo musí a nie lebo nemusí.

Finta spočívala v tom, že bolo treba založiť nehnuteľnosť, ktorej úradná cena je temer jeden a pol násobok sumy, ktorú si chcete požičať na nehnuteľnosť, za ktorú ovšem zaplatíte obchodnú cenu. Úradný odhad, ktorý Vám spraví za pár litrov dáky úradník, bol smiešny zlomok obchodnej ceny. Povedané po sedliacky: aby ste si kúpili garzónku, trebalo založiť poriadny bejvák. Aký a skade, pýtal som sa iných aj seba..

Život šiel ďalej, zaplatil som ďalších desať tisíc za zrušenie môjho oživotníckeho sporenia, stratil som navyše všetky štátne prémie (ktorých reklamy sa na Vás škeria po celom meste dodnes) a z úspor sa vo Švajčiarsku vozím na džípe s kvetinkami. A tak sa všetko skončilo veľmi dobre: vďaka môjmu študentskému snu môžem dnes parkovať napríklad na kopci pod stromom, kde by som so Škodou 105 nemohol. Chcem sa na tomto mieste úprimne poďakovať všetkým, ktorí mi ako študentovi kládli polená pod nohy, kým som sa definitívne rozhodol žiť na čerstvom vzduchu.


Dodatok:

Situácia v mojom rodnom meste sa rokmi už len zhoršovala - v našom dome, bez výťahu a bez parkoviska, pýta suseda za nájom tridsať tisíc tvrdých slovenských, veď také nájomné je len smiešnych tisíc dolárov! A ani garzónky sa z miliónov nižšie nedostali a ročné parkovanie v centre je takovejch sto dvadsať litrov (!!! toto dorazilo pri všetkom realizme ešte aj mňa). Takže hurá mladým rodinkám bratislavským, nádej zomiera posledná. Len nech sa potom ľudia nečudujú, že naše dievčatá odchádzajú upratovať dakam do tramtárie a nemalá časť slovenskej inteligencie nepricestuje už ani len do Tatier, pretože za slovenské služby nechcú - alebo proste nemôžu - platiť americké ceny.
Články uvedených autorov sú chránené autorskými právami a bez výslovného písomného súhlasu ich pôvodných autorov je ich ďalšie publikovanie v akejkoľvek podobe ZAKÁZANÉ