Skip Navigation Links
Skip Navigation LinksPre veriacich ~ Krížová cesta
 
Login

Zastavenie 1.



Pána Ježiša odsúdili na smrť. Pán Ježiš stojí pred súdom. Tí, ktorí ho žalujú sú luhári. Sudca je necharakterný muž. Rokovanie je výsmechom všetkého práva. Tento súd uznáva Pána Ježiša za vinného z ťažkého zločinu. Trest je hanebný a súčasne hrozný. A Pán Ježiš vie, ako vždy zmýšľal poctivo, ako miloval ľud a ako obetoval seba za jeho spásu. Strašná nespravodlivosť a ľahkovážnosť tohoto rozsudku musí tu rozochvievať srdce jeho až do základov. Ako by sa vo mne vzpieral cit pre spravodlivosť, keby mi niekto chcel uložiť nezaslúžený trest. Ako sa bránim pred nešťastím, keď si myslím, že som si ho nezaslúžil. A jednako viem, koľko som sa už previnil. Ako teda biedna súdna komisia musí ráňať Pána Ježiša do špiku. Ale On mlčí. Prijíma rozsudok, dobrovoľne, lebo je v ňom Otcova najsvätejšia vôľa, lebo ide o našu spásu. Ale všetko, čo teraz nasleduje, celkom sa ponára do drsnej horkosti, aby bolo nespravodlivé, nezaslúžené. Pane, Ty si ma predišiel a prekliesnil si mi cestu. Nuž, uč ma, aby som Ťa nasledoval, keď udrie moja hodina. Ak počujem rozkaz, alebo pokarhanie tvrdým tónom, nuž ukáž mi, čo je v nich oprávnené a uč ma, aby som z nich zabudol čo je nespravodlivé. Keby sa mi niektorá povinnosť videla neznesiteľnou, nuž chcem v nej poznať Otcovu vôľu a chcem ju splniť. Keby prišli súženia a mne sa zdalo, že som si ich nezaslúžil, Ty uč moje srdce podrobiť sa Otcovej vôli tak, ako si Ty učinil. A keby ma stihla zrejmá nespravodlivosť, nech mi pomáha Tvoja milosť, aby som aj ja raz celkom zatíchol a svoje ospravedlnenie prenechal Otcovi.