Skip Navigation Links
Skip Navigation LinksPre veriacich ~ Krížová cesta
 
Login

Úvod




Obľúbené pútnické miesto Mariánka pri Bratislave je často navštevovanou oázou pokoja, kam prichádzajú mnohí poďakovať sa a či poprosiť na svojich cestách životom.

Nasledujúca virtuálna Krížová cesta pochádza práve z Mariánky pri Bratislave a je sprevádzaná textami Romana Guardiniho.

Romano Guardini - Krížová cesta Pána a Spasiteľa nášho

Krížová cesta má zavše čo povedať modliacemu sa človeku. Raz sa dôraznejšie prihovára jedno zastavenie a inokedy zasa iné. Nejeden obraz je dlho nemý. Ale keď ho zobudí nejaká skúsenosť, odrazu sa začne prihovárať duši. Iné obrazy ju sprevádzajú svojim žiarivým tajomstvom dlhé roky bez zmeny. Keď si niekto konečne zvykne brávať na krížovú cestu osobné skúsenosti, mučivé otázky a bezradnosť, často dostáva netušené svetlo a nečakanú útechu. Táto pobožnosť nám má povedať predovšetkým dve veci.

Najprv nás učí telesne spolucítiť s tým čo vytrpel Pán. Ideme s ním, nesieme s ním. Tu sa vyjavuje, aká veľká je láska Spasiteľova a aká veľká je naša vina. Učíme sa ľutovať a bárs by sme sa stali účastnými milosti najvnútornejšieho obrátenia. Potom nás učí, že krížová cesta je školou premáhania. Vidíme Pána prekonávať najtrpkejšiu bolesť tela a duše, ale aj ako ju láskou k Bohu a k nám premáha. A my sa učíme podobne stvárňovať svoj osud.

V pobožnosti krížovej cesty v tejto knižočke vystupuje do popredia najmä druhý postreh. Ani na prvý sa nezabúda, lenže krížová cesta by sa mala predovšetkým javiť ako škola premáhania bolesti. A tak pôvodca môže dúfať, že v dnešných krutých časoch nejednému poslúži. V jednotlivých zastaveniach by mal človek nájsť svoj vlastný život, svoju každodennú biedu by mal vidieť v spojitosti s biedou Pánovou a z toho čerpať poznanie a silu - svoje utrpenie nielen znášať, ale i premáhať.

Tak prvé zastavenie ukazuje, ako Pán pretrpí poburujúcu nespravodlivosť a učí nás, podopretých múdrou vôľou božou, znášať aj to, čo sa v našom živote zdá nezaslúžené. Pán Ježiš, ktorý berie svoj kríž na ramená, nás učí, aby sme boli úprimne pripravení a aby sme utrpenie, len čo príde, odhodlane schytili. Pán padá a nanovo vstáva; rozumieme ako sa raz každý kríž zdá prevyšovať našu silu a sme posilnení, že nezúfame. Ako nám treba premáhať strach pred ľuďmi, ohľad na ľudí, ba aj samu lásku k ľuďom, keď sa postavia medzi nás a Boha, ukazuje nám ťažká obeť, keď Pán Ježiš opúšťa svoju Matku. Šimona z Cyreney treba donútiť, aby Pánovi pomáhal, hanbíme sa za svoju malomyseľnosť a učíme sa vyrovnať sa aj bez pomoci so samotou a bolesťou. Vidíme, ako Pán Ježiš božskou dobrosrdečnosťou hodnotí a odpláca biednu službu Veronikinu. Takto sa treba aj nám usilovať, aby sme boli i pri všetkom svojom súžení k iným jemnocitní a dobrotiví.

Ohavná nevďačnosť zráža Pána po druhý raz na zem. Ale aj za týchto ľudí trpí jeho láska. Dodáva mu sily povstať nanovo. Tu sa pred nami dvíha veľká myšlienka, aby sme robili to isté, podobne nasadili vlastné utrpenie za druhých a takto ho urobili požehnaním pre nich. O Ježišovej dobrosrdečnosti hovorí aj ďalšie zastavenie, ako On pri najhroznejšej biede pokojne koná svoje poslanie a napomína plačúce ženy. Toto nás napomína, aby sme aj v ťažkých časoch neochvejne vytrvali v svojom povolaní.

Po tretí raz padá a znovu sa vzpriamuje. Toto je kázeň výraznejšia nad všetky slová, ako nežiada Boh, žeby sme nikdy nesmeli byť slabými, ale len chce, aby sme s dobrou vôľou zavše začínali znova. Berú mu odev; trpká hanba pre Pána. Ako stojí On, tak treba aj nám pevne stáť a v každom ohrození svojej cti pridŕžať sa Boha. Pribitý na kríž už nemôže nič konať, iba visieť a trpieť. Aj na nás prichádzajú takéto časy, keď nemôžeme nič robiť a zostáva nám už len s Bohom vytrvať. Kristova smrť všemohúco ohlasuje Božie tajomstvo zastupiteľského utrpenia. Na semienko, ktoré musí zahynúť, ak má priniesť ovocie, nás napomína sňatie z kríža a nás učí pochopiť všetko utrpenie ako svätú sejbu. A nakoniec hrob hovorí o veľkej blahozvesti, že aj pre nás za každým Veľkým piatkom prichádza Veľká noc.

Takto je krížová cesta svätou školou života a utrpenia, v ktorom nachádzame svoje každodenné bytie.

V C H O D

Pane, Ty si povedal: "Kto chce byť mojím učeníkom, nech každodenne vezme svoj kríž a nasleduje ma..." Teraz chcem ísť po Tvojich stopách a v duchu Ťa nasledovať na Tvojej bolestnej ceste. Nuž oživ pred mojou dušou to, čo si Ty pre mňa pretrpel. Otvor mi oči, dotkni sa mi srdca, aby som videl a hlboko precítil veľkosť Tvojej lásky ku mne; aby som sa celou dušou obrátil k Tebe, Spasiteľ môj, a odvrátil sa od hriechu, ktorý Ti spôsobil také trpké bolesti. Čo som zhrešil Pane, zo srdca ľutujem. Začnem znova, odhodlane povstanem a pôjdem za Tebou. Pomáhaj mi pri tom. Pomáhaj mi tiež niesť svoj kríž s Tebou. Tvoja bolestná cesta je školou všetkého utrpenia, všetkej trpezlivosti a premáhania. Daj mi na nej poznať svoju vlastnú biedu. Uč ma rozumieť, čo mi hovorí, čo práve teraz mám robiť. A potom daj, aby toto poznanie zmocnelo a bolo plodné, aby som podľa neho aj konal. Amen.